ARMÁDY A HISTORIE

Operácia Focus

            Operácia Focus bola prvou operáciou Izraela počas tzv. Šesťdňovej vojny. Šlo o vzdušný útok ktorého cieľom bolo vyradiť letectvá arabských krajín z boja. Nakoľko hlavným terčom boli letiská na Sinajskom polostrove, niekedy je táto akcia označovaná ako „Sinajský letecký útok“. Akcia začala o 7:45 5. júna 1967 pod velením generálmajora Mardechaia Hoda. Počas útoku bola zničená väčšina egyptských lietadiel na Sinajskom polostrove. Útoky smerovali okrem Egypta aj proti Sýrii a Jordánsku. Počas operácie Focus (po hebrejsky Mivtza Moked) bola taktiež veľmi vážne poškodená sieť osemnástich egyptských letísk.

            Základom útoku boli tri vlny útočiacich lietadiel, ktoré v nasledujúcich dňoch nasledovalo niekoľko menších útokov. Izrael si tým zabezpečil totálnu vzdušnú nadvládu, a jeho letectvo mohlo bez obáv podporovať útoky pozemných síl.

            Ako už bolo povedaná, súčasťou útoku bolo aj ničenie vzletových dráh. Vďaka tomu ani tých pár lietadiel ktoré prežili počiatočné útoky nemohli vzlietnuť. Nápomocné boli najmä nové špecializované bomby Durandal určené práve na ničenie vzletových dráh. Jej nálož sa dostane pod vrchnú vrstvu betónu a exploduje až pod ňou, čím sa maximalizuje ničivý účinok.

            5. júna, v deň keď vojna začala, mal Izrael k dispozícii 196 bojových lietadiel. Z nich len dvanásť bolo vyčlenených na protivzdušnú obranu samotného Izraela. Ostatné lietadlá boli nasadené do útoku. Útočiace lietadlá leteli nad Stredozemným morom, a až potom zmenili smer a vnikli do egyptského vzdušného priestoru. Tým sa vyhli miestam s najsilnejšou koncentráciou PVO. To ale nebolo potrebné, nakoľko PVO v Egypte bola v ten deň de facto úplne vypnutá. Velenie sa totiž obávalo, že niektoré útvary PVO sa môžu vzbúriť, a zostreliť lietadlo prevážajúce poľného maršala Amera a generálplukovníka Mahnúda. Izraelskí piloti ale aj napriek tomu leteli príliš nízko na to, aby ich radary zachytili, a omnoho nižšie ako sú schopné ničiť ciele protilietadlové komplety SA-2.

            Prvá vlna zasiahla jedenásť letísk. Ničenie odstavených lietadiel nedalo pilotom moc zabrať, nakoľko na letiskách neboli ani len bunkre pre lietadlá. Tak ako pri útoku na Pearl Harbor, ani tentoraz sa obrancovia nezmohli pri prvej vlne fakticky na žiadny odpor. Keď sa lietadlá vrátili na svoje základne zapracoval skvele organizovaný pozemný personál ktorý dotankoval a vyzbrojil lietadlá za menej ako osem minút. Druhá vlna sa zamerala už na štrnásť letísk, a opäť sa vrátila len s minimálnymi stratami. Tak ako v predchádzajúcom prípade, aj teraz boli lietadlá takmer okamžite pripravené na ďalší vzlet.

            Operácia zaznamenala absolútny úspech. Egyptské letectvo disponujúce zhruba päťsto lietadlami bolo zničené behom troch hodín. Zakrátko došla arabská odpoveď v podobne útoku Sýrie, Jordánska a Iraku. Avšak ich útoky smerovali prevažne na civilné ciele, a boli teda v podstate neefektívne. Nasledujúca tretia vlna už neútočila len na egyptské letectvo. Ciele sa nachádzali aj v Sýrii a Jordánsku, a časť lietadiel bola vyslaná proti pozemným vojskám nepriateľa aby čistila cestu pre pozemný útok.

            Na druhý deň už lietadlá útočili v podstate len na pozemné jednotky nepriateľa. 7. júna boli zničené stovky vozidiel snažiace sa uniknúť zo Sinajského polostrova. Tisíce ďalších boli zničené na rôznych miestach polostrova. Po troch dňoch jordánske letectvo v podstate prestalo existovať, a do bojov už nezasiahlo. Najdlhšie sa držala snáď Sýria, no po šiestich dňoch prišla o zhruba sto lietadiel a nebola schopná držať s Izraelom krok.

            Izraelské letectvo vyhralo bitku proti niekoľkonásobnej presile. Zničilo 452 nepriateľských strojov, z toho 79 vo vzduchu a 3 boli zničené protilietadlovou paľbou zo zeme. Izrael stratil 19 strojov v ktorých zahynulo 24 pilotov. Takéto drvivé víťazstvo si zasluhuje iste pozornosť. Čím bolo spôsobené? Na prvý pohľad sa javí, že egyptskou nepripravenosťou. Ale ako už bolo spomenuté, aj keby PVO fungovala, nebola by podľa dostupných údajov schopná zavčas reagovať. Izrael nechcel dosiahnuť dočasnú prevahu, ale chcel natrvalo zbaviť Egypt schopnosti reagovať. A práve to sa podarilo. No prvá vlna mala za ciel len 11 z 18 letísk. To znamená, že lietadlá na 7 základniach ešte teoreticky mohli zasiahnuť do bojov. Izrael ale pravdepodobne veľmi dobre vyberal ciele pre prvú vlnu. Ak odstavenie PVO zohralo nejakú úlohu, bolo to práve medzi prvým a druhým útokom, a nie pred príletom prvej vlny. To v kombinácii s pozoruhodne rýchlim prezbrojením dovolilo dokončiť prácu na ktorú jednoducho prvej vlne nestačili sily.

            Ďalšiu možnosť na odpoveď premrhali egyptskí spojenci. Mohli si všimnúť, že nad celým Izraelom hliadkuje len dvanásť lietadiel. Keby vtedy došlo ku koordinovanému útoku na letiská Izraela ten by už nebol ďalej schopný podnikať rozsiahle letecké akcie. Dvanásť lietadiel by koordinovaný útok pravdepodobne nezastavilo, a aj keby sa vrátili útočiace izraelské lietadlá, boli by vyzbrojené prevažne bombami proti pozemným cieľom, takže by nemali možnosť kontrovať stíhačom (aj keď je jasné, že izraelskí piloti boli jednoducho lepší). Navyše aj tomu by sa dalo predísť, keby arabský útok došiel práve vo chvíli keď sú útočiace izraelské lietadlá nad Egyptom. Namiesto toho ale arabská odpoveď prišla neskoro, kooperácia nestála za veľa, a výber cieľov bol žalostne zlý. A tak bola arabská príležitosť v čase útoku prvej a druhej vlny izraelských lietadiel premrhaná, a s tým sa už arabské jednotky neboli schopné vysporiadať.