TAKTIKA A STRATEGIE

Obranné múry na dnešnom bojisku

Obranné múry na dnešnom bojisku

História

            Problematika obranných múrov je v očiach svetovej verejnosti, ale aj medzi niektorými uznávanými odborníkmi, považovaná za prežitok ktorý nemá v dnešnom svete uplatnenie. Skôr sa radia medzi témy pre vojenských historikov zaoberajúcich sa dobami, v ktorých bolo používanie obranných múrov rozšírené, a hlavne, akceptovateľné. Taká je aspoň vžitá predstava.

             Ako vieme, obranné múry sú veľmi starým obranným konceptom. Spočiatku sa s nimi stretávame ako s prostriedkom ochrany ľudských usadlostí. Každý vojenský historik vie, že obranné múry boli základným obranným pilierom dávnych miest. Pri konštrukcii obranných múrov musíme zohľadňovať aj prostriedky ktoré mohol obranca na ich stavbu a prevádzku vynaložiť, nakoľko neraz boli vrcholným dielom spoločnosti.

             Hradby obklopujúce významné centrá boli postupom času doplnené mimomestskými obrannými múrmi a valmi. Ako vieme, Rímska ríša sa v časoch keď už čelila svojmu úpadku snažila vybudovať obranné valy ktorých úlohou malo byť zabrániť rozsiahlejšej infiltrácii bojovníkov nepriateľských kmeňov. Ako vieme, ešte ani v stredoveku neboli podobné stavby rozšírené, a už vôbec ich nebolo možné považovať za základ obrany krajiny. Prečo teda k tomuto kroku pristúpilo Rímske impérium, keď ani o niekoľko stáročí po tom sa krajiny neodvažovali k podobným krokom?

             Aby sme si mohli odpovedať musíme si uvedomiť, v čom spočívala náročnosť realizácie konceptu územnej obrany založenej na obranných valoch/múroch. Už prípad Čínskeho múru nám dokazuje schopnosť logisticky a organizačne schopných spoločenstiev budovať podobné stavby. Rímska ríša rozhodne bola podobným spoločenstvom. Rím navyše, ako vidíme na príklade obranných plánov na území dnešnej Veľkej Británie, bol za istých okolností schopný podobné obranné stavby účinne využívať.

             No i napriek tomu sme boli v histórii svedkami zlyhania jak rímskej, tak i čínskej obrannej koncepcie. Rímske stavby sa ukázali byť schopné sprostredkovať obranu pred nájazdmi, tak prečo zlyhali? To sa dá pochopiť až vtedy, keď prestaneme chápať úpadok impéria ako dôsledok zlyhania obrany a uvedomíme si, že obrana zlyhala v dôsledku úpadku impéria. Vnútorné napätie, nech už bolo spôsobené čímkoľvek, a s ním spojené mocenské boje nedovolili Rímu venovať adekvátne prostriedky zabezpečeniu obrany pred útokmi nepriateľských kmeňov.

             Nasledovali stáročia počas ktorých dominovali obranným bojom mestské hradby. Tie boli de facto povinným doplnkom mesta ktorému hrozil útok. Avšak boli zároveň neoblomnou prekážkou v rozrastaní mestských aglomerácií. Avšak prevláda názor, že nie nezastaviteľný rast miest spôsobil úpadok mestských hradieb. Tak ako neraz v ľudskej histórii, aj tento raz mal zmenu priniesť technologický pokrok. Hradby totiž neboli nikdy nezničiteľné. Vždy ich útočník, ak na to pravdaže mal nevyhnutné prostriedky, mohol zničiť. Spočiatku to boli balvany vrhané katapultmi, neskôr projektily odpaľované za pomoci pušného prachu, až nakoniec delostrelecké granáty. Hradby jednoducho ďalej neboli schopné poskytovať dostatočnú obranu obyvateľstvu mesta, a ako dochádzalo k posilňovaniu delostrelectva v podstate vo všetkých armádach, stávali sa len technickou prekážkou. Postupne nastal čas ich búrania a zdalo sa, že múry stratili svoje opodstatnenie.

 Prvým významným náznakom návratu obranných múrov na bojisko sa stal Berlínsky múr. Pri zmienke o ňom si väčšina ľudí predstavuje zlyhanie. Zlyhanie diktatúry v boji proti vôli ľudu. Z politického a sociálneho hľadiska naozaj jediný úspech spájaný s Berlínskym múrom je jeho pád. Avšak vojenský veliteľ ktorý chce pochopiť možnosti obranných múroch v dnešnej dobe si musí povšimnúť, ako si Berlínsky múr plnil svoje úlohy. Zároveň aj technická vyspelosť spoločnosti ktorá ho postavila a prevádzkovala nám ukazuje, nakoľko komplexný musí byť dnes prístup k podobným stavbám.

             Úlohou Berlínskeho múru boli zabrániť prechodu osôb cez hranicu východnej a západnej časti Berlína. A treba uznať, že aj keď zapracoval faktor diktátorského násilia, svoju úlohu múr splnil. Dnes sú populárne príbehy ľudí ktorí múr prekonali. K nim treba dodať, že aj keď neraz sme boli svedkami naozaj mimoriadneho výkonu týchto ľudí, mnohé prípady spadajú do obdobia, keď múr ešte nebol dostatočne technicky zabezpečený, a navyše práve na nich sa jeho prevádzkovatelia učili novým pravidlám používania obranných múrov. Treba si uvedomiť, že počas evolúcie Berlínskeho múru bolo jeho zabezpečenie čím ďalej sofistikovanejšie. Totiž múr sa zakrátko nestal prekážkou ktorú mohli niektorí odvážlivci jednoducho preliezť. Avšak ľudia utekali nad, aj pod múrom. Známe sa stali tunely cez ktoré utieklo množstvo ľudí. Práve tu posádka vykonala veľký krok v pred na poli odhaľovania tunelov. A spravidla boli strážcovia úspešný. A aj keď Berlínsky múr padol, dokázal životaschopnosť obranných múrov.

Typy múrov v otvorenej krajine

            Spravidla všetky obranné múry sú stavané ako odpoveď na istú situáciu. K ich stavbe sa obranca uchyľuje len v prípade, že je dlhodobo vystavovaný istému riziku ktoré je nútený riešiť, a stavba múru sa javí ako najjednoduchšia alternatíva. Stáva sa to najmä v prípadoch, keď iné metódy (neustály vzdušný prieskum a pod.) by boli omnoho náročnejšie ako budovanie rozsiahlej stavby.

            Mohlo by sa zdať, že budovanie rozsiahlych múrov v otvorenej krajine si môžu dovoliť len krajiny na vysokej úrovni s dostatočným množstvom finančných prostriedkov. Avšak práveže, neraz je stavba múru aj z ekonomického hľadiska menej náročná, ako iné formy obrany, navyše v prípade správneho využitia poskytuje omnoho lepšiu záruku spoľahlivosti. Konkrétny príklad: na hranici Turkmenistanu a Uzbekistanu je 1 700 km dlhá línia ktorej úlohou je zadržanie pašerákov a ilegálnych imigrantov. Samozrejme, nakoľko nejde o líniu ktorej úlohou je čeliť vojenskému útoku, naskytuje sa možnosť elektronického sledovania. Na to ale ani jedna z krajín nemá potrebné prostriedky. Pravidelné motorizované hliadky by boli kvôli množstvu pohonných hmôt (resp. rozsahu potrebných ľudských zdrojov v prípade peších patrol) boli ešte drahšie, a neboli by stopercentne spoľahlivé. Preto sa ako najjednoduchšia alternatíva javí práve fyzická bariéra s relatívne nenáročným systémom elektronického a personálneho zabezpečenia.

            Avšak nielen rozvojové krajiny hľadajú finančné úspory kde sa len dá. Rovnakým prípadom sú Spojené štáty. Tie už celé roky bojujú s problémom ilegálnych imigrantov ktorí do krajiny prichádzajú napr. cez mexickú hranicu. USA bez pochýb nasadili najrôznejšie techniky ktoré boli k dispozícii, no elektronika zjavne nestačila. A opäť platí, že najlacnejším spôsobom odhalenia pašerákov a ilegálnych imigrantov je kontrolovaná fyzická bariéra. Samozrejme, nemožno pochybovať o tom, že USA využijú najmodernejšie technologické prostriedky aké budú mať k dispozícii.

            Ďalším dôvodom k stavbe obranných valov v otvorenej krajine je boj proti povstalcom či iným odbojovým skupinám. Takýmto príkladom je tzv. Marocký múr na území Západnej Sahary. Jeho úlohou je udržať povstalcov z hnutia Polisario vo východnej časti Západnej Sahary. Problém totiž tkvie v tom, že marocká armáda sa dlhé roky neúspešne snažila hnutie poraziť. Boje vyžadovali stále ďalšie zdroje, a tak aj napriek vysokým počiatočným investíciám (okrem samotného múru existuje aj celá rada vojenských základní, radarových postavení a leteckých základní ktoré majú pomôcť odraziť prípadný útok), podarilo sa Maroku dosiahnuť istý status quo. Polisario už nedokázalo podnikať rozsiahle útoky a bolo izolované. Došlo tak k zastaveniu bojov, a obranný val tiahnuci sa celou krajinou naďalej plní svoju úlohu.

            Horším prípadom je, keď dochádza vojenským útokom ozbrojených skupín zoskupených na území susedného štátu. Takým prípadom je napr. pohraničie medzi Uzbekistanom a Kyrgizstanom. Ide o odpoveď na útoky v Taškente, hlavnom meste Uzbekistanu, o ktorých sa predpokladalo, že ich spáchali teroristi ktorí prišli z Kyrgyzstanu. K takýmto prípadom dochádza najmä vtedy, keď susedná krajina nie je schopná sa plne vysporiadať s teroristami na vlastnom území, a expanduje svojou činnosťou do susedných stabilnejších krajín. To môže mať napr. dopad na vzťahy medzi oboma krajinami, ale napr. aj obchod, keďže pohraničie bude lepšie strážené, a cezhraničný pohyb ľudí a tovarov bude obmedzený. Zaujímavým príkladom je Saudská Arábia ktorá sa snaží zabezpečiť svoje hranice po celom obvode, z čoho je pochopiteľne najproblémovejšia situácia na hraniciach s Irakom. Okrem toho už od roku 2004 existuje 75 km dlhý múr na hraniciach s Jemenom aby zabránil prílevu ilegálnych imigrantov.

            Takéto múry okrem kontroly pohybu môžu predstavovať aj účinný politický nástroj. Príkladom je stavba ktorú realizuje  Izrael okolo palestínskeho Západného brehu. Samozrejme že oficiálnym dôvodom stavby je bezpečnostná hrozba extrémistov, no stavba sa tiahne nielen pozdĺž spoločnej hranice ktorá bola vytýčená po dlhých rokoch mierových rokovaní, ale aj priamo na palestínskych územiach. To spolu s rozširovaním židovských osád na Západnom brehu dodáva mocnú páku pri pokračujúcich rokovaniach. Je priskoro špekulovať o tom, či Izrael plánuje vzniesť nové územné nároky, alebo na odstránenie stavieb bude požadovať nejaké ústupky, no je isté, že týmto si Izrael, bez ohľadu na korektnosť prostriedkov ktorými to dosiahol, vydobyl silnejšie postavenie pri rokovaniach. Je ale pochopiteľné, že k podobným činom sa môže uchýliť len ten, kto je v dominantnej pozícii voči súperovi, inak by to mohlo viesť k nežiaducej eskalácii napätia.

            Ďalšou kategóriou múrov v otvorenej krajine sú múry/valy predstavujúce pozostatky po predchádzajúcich konfliktoch. Typickým príkladom je demilitarizované pásmo medzi Severnou a Južnou Kóreou. Nejde len o val, ale aj o celú sieť mínových polí a obranných postavení. Neraz sa o tejto hranici hovorí ako o najlepšie stráženej hranici na svete. Pásmo vzniklo vlastne spontánne po tom, ako po troch rokoch Kórejskej vojny ani jedna strana nebola schopná dosiahnuť významnejšie vojenské úspechy, a bola ustanovená umelá hraničná línia medzi severom a juhom.

            No nemusíme chodiť tak ďaleko do histórie aby sme našli príklady podobných múrov. Pod záštitou OSN je na Cypre strážená tzv. Zelená línia oddeľujúca severnú časť okupovanú Tureckom od zvyšku ostrova. V roku 1974 bola situácia mimoriadne napätá, a tak medzinárodné spoločenstvo muselo reagovať. A nekompromisné ustanovenie deliacej línie sa ukázalo byť možno nie ideálnym, no vhodným riešením. Konflikt nebol síce vyriešený, ale vznikla patová situácia v ktorej ani jedna strana nemá navrch. Mohlo by sa zdať, že tak dospeli do slepej uličky, no práve takéto prostredie dáva nádej, že ak dôjde k dohode, tá bude musieť vyhovovať obom stranám.

            Nie vždy sú ale podobné opatrenia “núdzovým riešením“. Po vojne v Perzskom zálive sa medzinárodné spoločenstvo muselo uistiť, že Irak pod vedením Saddáma Husajna nebude ďalej ohrozovať svojich susedov. Zvláštna pozornosť bola venovaná Kuvajtu. Bezletové zóny sa stali najznámejším dôkazom snahy OSN držať Irak na uzde. Okrem toho ale boli prijaté aj iné opatrenia. Jedným z nich bolo vybudovanie piesočného valu po celej dĺžke iracko-kuvajtskej hranice. Ten bol po celú dobu dobre strážený, a ani po zvrhnutí Saddáma Husajna Kuvajt neuvažuje o jeho zborení. Práve naopak, v roku 2004 sa Kuvajt rozhodol ho posilniť.

Typy mestských múrov

Problematika mestských obranných múrov musí byť vnímaná omnoho citlivejšie bež stavieb v otvorenej krajine. Primárnym dôvodom je práve bezprostredná spätosť s mestskými aglomeráciami – miestami kde ľudia žijú. Ľudia budú omnoho citlivejšie reagovať na zmeny v ich mestách s ktorými sú konfrontovaní dennodenne, než na zmeny ku ktorým dochádza mimo ich bežný život.

            Pri stavbe mestských obranných múrov treba brať ohľad nielen ne bezpečnostný prínos stavby, ale aj na celkovú spoločenskú situáciu. Múr bude mať vplyv na všetky aspekty spoločenského života, od estetiky okolia až po možnosti pohybu. Nakoľko múry budú pravdepodobne budované prevažne v problémových oblastiach treba brať na vedomie, že prinajmenšom z počiatku odpor tamojšieho obyvateľstva môže vzrásť. Na druhej strane tým môže obranca prezentovať svoju prítomnosť v oblasti a schopnosť ochrániť obyvateľstvo. Tak sa dá stavbou múru zasahovať aj do “boja o mysle a duše“ obyvateľov, čo je jeden zo základných pilierov boja proti povstaleckým a teroristickým skupinám.

            Veľmi pálčivý je problém niektorých etnických skupín vo vyspelých krajinách ktoré sa ako celok nijak neprevinili, no niektorí ich predstavitelia spôsobujú svojou trestnou činnosťou vážne problémy spoločnosti ako takej. Príkladom je prípad Via Amelli z Talianska. Ide o malú mestskú štvrť kde žije asi 500 ľudí. Prechádzať sa dá len cez jedno kontrolné stanovište. Talianska administratíva sa rozhodla k vybudovaniu múru kvôli vysokej kriminalite. Imigranti ktorí mali problém získať víza navyše obchodovali s drogami. V tomto prípade bol celkový dopad na spoločnosť ako takú dobrý, nakoľko sa podarilo obmedziť trestnú činnosť, a to vo veľmi krátkom čase, nakoľko múr bol postavený len za dva dni. Stavby väčšieho rozsahu ale v západných krajinách by boli podstatne kontroverznejšie.

            No existujú samozrejme aj výnimky. Ide napr. o tzv. Belfastské mierové línie. Ide o zhruba pol kilometra dlhé múry vystavané na rôznych miestach Severného Írska kde oddeľujú katolícke a protestantské enklávy. K podobným stavbám sa uchýlili aj koaličné vojská pôsobiace v Iraku. Známi je prípad bagdadskej štvrti Adhamija. V prípade Iraku ide spravidla o separovanie sunitských a šiitských štvrtí.

            Zaujímavým prípadom sú španielske mestá Ceuta a Melilla ležiace na území severnej Afriky. Obe sú od marockého územia oddelené obrannými múrmi. Ide o relatívne nové stavby (2001 a 1998), takže ich rozhodne nemožno označiť za prežitok minulých dekád. Problém spočíval v geopolitických a geosociologických rozdieloch. Tieto dve mestá predstavovali ideálne miesta na prekročenie hraníc EÚ. Ako náhle sa niekomu podarí totiž dostať do mesta, dostať sa do Európy je už podstatne jednoduchšie. Múr bol ideálnym prostriedkom na zastavenie pašerákov drog a nelegálnych imigrantov s ktorými má južná Európa, a Španielsko obzvlášť, neustále problémy.

            Za jeden z najmarkantnejších dôkazov prispôsobenia sa obranných múrov podmienkam dnešného bojiska je ich využitie najmodernejšími armádami. Ako už bolo spomenuté, koaličné vojská v Iraku použili túto metódu zabezpečenia oblasti napr. v Iraku. Najznámejším prípadom je bagdadská štvrť Adhamija ktorú obkolesuje päť kilometrov dlhý múr.

Niektoré rozpracované projekty

            Aj keď po traume spôsobenej Berlínskym múrom verejnosť nie je moc naklonená stavbe nových podobných stavieb, nič to nemení na fakte, že čím ďalej tým viac krajín sa uchyľuje k ich stavbe. Aj dnes je rozpracovaných viacero projektov.

            India je krajinou ktorá dlhodobo musí riešiť problém cezhraničnej kriminality. Najznámejším prípadom je otázka Kašmíru o ktorý vedie India dlhodobý spor s Pakistanom. Avšak k stavbe obranného valu sa India odhodlala až počiatkom tohto storočia. Nejde ale o jedinú problémovú hranicu v Indii. Mjanmorsko taktiež zápasí s vnútornými problémami, a je teda pochopiteľné, že sa India chce vyhnúť rozšíreniu kriminality a iných nežiaducich prvkov do krajiny. Okrem toho je známe, že v Mjanmorsku hrozia rozsiahle občianske nepokoje namierené proti vládnucemu režimu. A vzhľadom na autoritatívnosť režimu sa dá očakávať násilné potlačenie nepokojov, čo by bolo nasledované prívalom utečencov (mnohé významné krajiny medzinárodného spoločenstva navyše priamo či nepriamo podporujú zvrhnutie tamojšej vlády). Ďalším problémovým regiónom je bangladéšsko-indické pohraničie. Prvé skúsenosti s utečencami z Bangladéša získala India počas bangladéšskej vojny o nezávislosť. Vtedy došlo k rozšíreniu nepokojov aj na územie Indie, a nakoľko India, Pakistan aj Bangladéš prednedávnom boli jednou krajinou, situácia bola mimoriadne citlivá. Avšak ani po upokojení medzinárodnej situácie India neprišla o všetky svoje problémy. Utečenci naďalej prichádzali, a okrem toho sa objavil problém cezhraničnej kriminality. A tá sa neobmedzuje len na pašovanie drog, ale aj zbraní a iných aktivít ktoré priamo či nepriamo podporujú teroristov. India sa tak rozhodla postupovať podobne ako Izrael v prípade Západného brehu.

            Spojené arabské emiráty sa vďaka ekonomickému úspechu ktorý prišiel s ťažbou ropy stal lukratívnym cieľom nielen pre turistov, ale aj teroristov a ilegálnych imigrantov. Problém predstavuje najmä hranica s Ománom ktorý je neustále vystavovaný bezpečnostným hrozbám. A tak po tom, ako SAE a Omán podpísali zmluvu ktorá definitívne vytýčila hranice medzi oboma krajinami mohli SAE pristúpiť k zabezpečeniu pohraničnej oblasti, čo so sebou obnáša v tomto prípade aj stavbu obranného múru.

            Problematiku nelegálnej imigrácie a cezhraničnej kriminality nemusia riešiť len rozvojové krajiny. Dlhodobo konzultovaný problém je zabezpečenie hraníc USA. Konkrétne ide napr. o hranicu s Mexikom. Už v minulosti bolo vybudovaných niekoľko kratších obranných múrov pozdĺž hranice s Mexikom, no len v posledných rokoch sa vláda USA rozhodla ku komplexnému riešeniu tohto problému, čo so sebou prináša aj fyzickú kontrolu po celej dĺžke hraníc, a to nielen pasívnymi prostriedkami (elektronické pozorovacie systémy a pod.), ale aj aktívne, t.j. stavbou obrannému múru.

            Keď sa začne spomínať Irán v spojitosti s terorizmom väčšina ľudí si predstaví Irán ako krajinu ktorá je benevolentná k teroristom a podporuje ich. Avšak aj Irán má problémy s teroristami ktorí bojujú proti vláde. Po incidentoch ako sú bombové útoky v Zehedane a i. sa Irán rozhodol na hraniciach s Pakistanom vybudovať obranná múr aby rebelom z Balúčistanu zabránili prenikať do Iránu zo svojich základní v Pakistane.

            Žiadny zoznam rozpracovaných projektov obranných múrov by nebol kompletný bez už spomenutého izraelského múru obkolesujúceho Západný breh. Ide o projekt zaujímavý z viacerých hľadísk. Za prvé, dokazuje možnosť uskutočnenia podobných stavieb aj v najmodernejších spoločnostiach západného typu. Za druhé, ukazuje na čo všetko sa dá využiť stavba múru. Ako už totiž bolo spomenuté, nie je len bezpečnostným projektom, ale aj prostriedkom politického nátlaku. No a za tretie, poukazuje na kontroverzie spojené s projektom, či už názor medzinárodnej scény, alebo civilného obyvateľstva na oboch stranách múru.

Niektoré ďalšie návrhy

            S úspechmi obranných múrov prichádzajú aj nové nápady na výstavbu ďalších. Za najzaujímavejší a pravdepodobne aj najkomplikovanejší z týchto projektov môžeme považovať projekt stavby obranného múru na hranici Afganistanu a Pakistanu. Doposiaľ v podstate všetky podobné stavby boli budované na miestach, na ktorých mala vláda budujúca múr kontrolu. Ako je ale známe, Waziristan a niektoré ďalšie pohraničné oblasti, či už na strane Afganistanu či Pakistanu, zďaleka nepodliehajú kontrole ani jednej z vlád. Preto by mala pakistanská strana, ktorá výstavbu zvažuje, značné problémy s udržaním múru v prevádzke.

            Naskytuje sa viacero ciest ktorou sa môže Pakistan vydať. Samozrejme že veľkým plusom by bola spolupráca s Afganistanom, a v rámci možností aj s koaličnými vojskami pôsobiacimi v Afganistane, čo ale komplikuje verejná mienka vnútropolitická situácia v krajine. Preto by pre Pakistan bolo najideálnejšie, keby situáciu zvládol bez otvorenej pomoci medzinárodnej scény. Tak či inak musí byť stavba múru súčasťou komplexného plánu oslabovania vplyvu radikálov v oblasti. Spočiatku by mohol mať obranný val funkciu “koridoru“, podobného aký vytvoril Caesar pri obliehaní posledného útočiska Galov menom Uxellodunum. Vtedy musel rátať s protiútokom obkľúčených, ako aj útokom zvyšných nepriateľských vojsk ktoré sa pokúšali preraziť obkľúčenie. Caesar vybudoval vlastne dva múry tesne vedľa seba, každý bránil prieniku z jedného smeru. Každopádne ani takáto stavba by nebola schopná dokonale plniť svoje poslanie, nakoľko radikáli sú schopní si vydobyť taktickú výhodu vďaka ktorej by sa posádka múru stala pre ozbrojencov skôr ľahkým terčom než prekážkou.

            Ďalšou krajinou k ktorej sa hovorí v súvislosti s perspektívou stavby nových obranných múrov je Rusko. Táto krajina už druhé desaťročie vedie vojenskú kampaň proti Čečensku. Spočiatku išlo o regulérnu vojnu za nezávislosť. Tá sa ale časom, po vojenských neúspechoch hnutia za samostatnosť, zmenilo na boj s terorizmom. Postupom času dochádzalo k zintenzívneniu teroristických aktivít aj za hranicami Čečenska. Už počas bojov došlo k prieniku čečenských bojovníkov do susedného Dagestanu, bo potom nastal zlom v podobe veľkých teroristických útokov (nemocnica v Buďonnovsku, divadlo v Moskve, škola v Beslane atď.). Keďže ku všetkým spomenutým útokom došlo za hranicami Čečenska, bolo len otázkou času kedy sa ruskí velitelia zamyslia nad možnosťou “ohradenia“ Čečenska. Takéto riešenie by mohlo byť nápomocné pred 2. čečenskou vojnou keď čečenské hnutie expandovalo, no v súčasnosti by obranný múr mohol skôr predstavovať nástroj pre boj s organizovaným zločinom, pašeráctvom a inou trestnou činnosťou než terorizmom. V prvom rade je to kvôli tomu, že malá skupina čečenských bojovníkov (30-50 bojovníkov ak máme vychádzať zo skúsenosti s predošlými veľkými útokmi) by určite prechod cez hranice zvládla, a z potrebnému vojenskému vybaveniu by sa títo teroristi ľahko dostali aj za hranicami Čečenska (poslúžiť by im mohla napr. ruská mafia, či sympatizanti). Navyše, už v samotnom Čečensku sa nachádza mnoho ruských cieľov (ktoré sú terčom čečenských separatistov), a v prípade potreby by teda nebolo potrebné ani prekračovať hranice.

Perspektívne funkcie obranných múrov

            Jednou z najväčších zmien ktorá postihla nasadenie obranných múrov sa týkala ich funkcie. V minulosti bola ich funkcia jasná. Mali ochraňovať územie pred napadnutím nepriateľa. Boli jednoducho fyzickou bariérou na ktorej boli zhromaždené vojská a odrážali nepriateľské útoky. Ako ale už bolo spomenuté, o túto možnosť prišli s nárastom palebnej sily útočníkov.

            Návrat obranných múrov na scénu bol poznačený potrebou ochrany hraníc pred prílevom utečencov. Avšak žiadna krajina nemôže ignorovať potreby utečencov. Ak by niektorá krajina odmietla prijať utečencov z problémových oblastí je dosť pravdepodobné, že by ju to poznačilo na medzinárodnej politickej scéne (treba ale spomenúť, že krajina môže mať pádne dôvody kvôli ktorým sa snaží vyhnúť zodpovednosti za utečencov, preto je potrebná spolupráca viacerých krajín pri riešení náročných prípadov).

            Ďalším extrémom by ale bol nekontrolovaný prílev utečencov. A práve získanie kontroly je tou najväčšou výzvou do ďalších rokov pri ktorej sa dá počítať so stavbou obranných múrov. Aj v dnešnej dobe sa stretávame s masovými migráciami utečencov ktorí síce uniknú z postihnutej oblasti, no miesto kam utečú im nie je schopné poskytnúť čo i len základné potreby, a to ani len pri včasnej medzinárodnej intervencii. Vo svete sa stretávame len s malým počtom dobre zabezpečených utečeneckých táborov (napr. tábory spravované hnutím Polisario v Alžírsku), a aj tie začali fungovať až po pridlhom čase. Ak by ale došlo k včasnému riešeniu utečeneckých kríz (napr. pravidelné migrácie spôsobené potopami či inými prírodnými pohromami, alebo krízy po dlhodobom politickom napätí).

            Ďalším problémom ktorý dnes spôsobuje bezpečnostné problémy je cezhraničná kriminalita. Konkrétne ide hlavne o pašeráctvo, či už drog alebo zbraní. Výhodou pri cezhraničnej kriminalite je relatívne malá šanca intenzívnejšej násilnej konfrontácie, nakoľko pašeráci sa nesnažia cez hranicu prebojovať, ale nepozorovane prepašovať svoj tovar. O to väčšie sú ale kladené nároky na kontrolu cezhraničného pohybu. A nakoľko trasy pašerákov sú neraz totožné s trasami pohybu bežných civilistov neprimerané spomalenie pohybu by mohlo mať neblahé sociálne a ekonomické dopady.

            K najväčším zmenám došlo v úlohe obranných múrov pri vojenských útokoch protivníka. V minulosti boli obranné valy tieto útoky odraziť. To už ale v súčasnosti neplatí. Obranný val na kuvajtsko-irackých hraniciach by len ťažko mohol zastaviť prípadný útok irackej armády. Avšak opäť poskytoval vhodný prostriedok obrany, resp. včasného varovania pred irackým útokom. Nakoľko hranice boli veľmi dobre strážené, a systém včasného varovania nebol odkázaný na obranný val jeho význam bol relatívne malý. Za iných okolností by ale predstavoval ideálny prostriedok na stopercentné zabezpečenie sledovania prekračovania hraníc. Iný prípad predstavuje Marocký val ktorý ako už bolo spomenuté izoluje hnutie Polisario na východe Západnej Sahary. V tomto prípade treba obranný val brať ako prvok komplexnej teritoriálnej ochrany ktorý zahrňuje aj vojenské základne ktoré, vzhľadom na relatívne malú palebnú silu hnutia Polisario, sú schopné zabezpečiť odrazenie konvenčného útoku bojovníkov hnutia Polisario.

            V mestských aglomeráciách taktiež došlo k významným posunom pri používaní obranných múrov. Stali sa priam nevyhnutnou súčasťou “západných enkláv“ v rôznych rozvojových krajinách. Ide napr. o spomínané španielske enklávy v severnej Afrike. Ale to nie je jediný prípad, a nemusí sa jednať len o prípady ostrahy hraníc. V mnohých rozvojových krajinách kde tamojšia spoločnosť odchádza do styku so zahraničnými turistami alebo personálom je neraz taktiež potrebné týchto ľudí ochraňovať. Typickým prípadom je Saudská Arábia. V tejto krajine nielenže pôsobí rada extrémistických organizácií ktoré nie sú naklonené prítomnosti cudzincov, ale aj spoločnosť ako taká voči iným kultúram nie je moc tolerantná, a už vôbec nie kultúre vo vzore USA. Turisti navštevujúci krajiny ako Egypt a JAR sú taktiež ohrození. Egyptské letovisko Šarm el-Šeich, ktoré sa už stalo terčom krvavých teroristických útokov, je obohnané obranným múrom ktorý ma chrániť tamojších turistov. V JAR majú ľudia ešte stále v pamäti rasistické nepokoje, a práve v posledných rokoch ešte stále prinajmenšom niektorí jednotlivci páchajú násilné trestné činy na cudzincoch.

            Západná spoločnosť ale nie je s extrémizmom a závažnou trestnou činnosťou konfrontované len v zahraničí. Aj v krajinách Európskej únie je veľké množstvo prisťahovalcov, a ďalší prichádzajú. Francúzsko už má za sebou skúsenosti s vážnymi občianskymi nepokojmi ktorých hlavnými aktérmi boli prisťahovalci, resp. ich potomkovia. Nepokoje takých rozsahov samozrejme mali za následok vzplanutie emócií aj u samotných Francúzov, no našťastie v tomto prípade sa podarilo bezpečnostných zložkám situáciu upokojiť.

            Tento prípad nepokojov by mohol byť len ťažko riešení za pomoci obranných múrov. Poukazuje ale na problémy ktoré priniesla globalizácia a miešanie kultúr. Prisťahovalecké štvrte, ako to dokazujú skúsenosti z praxe, sú neraz zdrojom kriminálnej činnosti, konkrétne ide napr. o predaj drog, ale môžu predstavovať aj útočisko rôznym násilníckym gangom. Je v záujme spoločnosti sa voči takýmto gangom postaviť. Ak dôjde k neznesiteľnému rozšíreniu vplyvu zločincov bezpečnostný aparát je donútený k závažným protiopatreniam. Dostatočný dôraz kladený na rozloženie kriminálnych skupín sprevádzaný vybudovaním kontrolovaného obranného múru (viď príklad talianskeho mesta Padua) môže byť neraz najúčinnejším spôsobom bezpečnostného zákroku (a zároveň spoločensky prijateľným).

            Podobnému postupu by mali venovať pozornosť aj mierové jednotky dislokované v zahraničí. Aj keď najznámejší prípad prichádza z Iraku (štvrť Adhamija), tento model je použiteľný aj v iných oblastiach v ktorých predstavujú problém napr. občianske nepokoje. Za konkrétnymi príkladmi nemusíme ísť ďaleko, nájdeme ich napr. aj v krajinách bývalej Juhoslávie (Kosovo – Kosovská Mitrovica). Aj Afganistan je miestom kde si obranné múry budované v mestských aglomeráciách môžu nájsť uplatnenie. Na pochopenie ich potenciálu je potrebné vziať ohľad na skúsenosti z predchádzajúcich oblastí. Totiž problémom nie sú vnútromestské bezpečnostné hrozby, ale bojovníci (spravidla príslušníci hnutia Taliban) sú kvôli nedostatočnej prítomnosti bezpečnostných síl sú schopní pomerne ľahko tieto mestá infiltrovať. Podobnému problému čelili aj vojaci Veľkej Británie v Malajzii či Ománe (no príkladov je viac, podobne tomu bolo aj vo Vietname či vojnách počas ktorých kolónie získavali nezávislosť). Veľká Británia v Malajzii umiestňovala aj do malých miest a obcí vojenské posádky. Tie nielenže prezentovali prítomnosť a záujem vlády o ľudí, ale zároveň predstavovali dostatočný obranný potenciál na to, aby zabránili malým skupinám zaútočiť na mesto (takéto opatrenie je ale potrebné sprevádzať aj inými prostriedkami na odhalenie prítomnosti povstalcov, zvlášť keď hrozí možnosť väčšieho koordinovaného útoku). Dokonalým dôkazom možného úspechu takejto stratégie, aj keď bez použitia obranných múrov (tie by ale mohli ešte zlepšiť obranné možnosti) boj o mesto Mirbat v Ománe. Deväť príslušníkov SAS bojovalo proti zhruba 250 útočníkom a vyhrali (neskôr boli posilnené sily SAS o ďalších 23 mužov, ale stále bojovali proti ohromnej presile).

Modulárna koncepcia

            Modularita zatiaľ nepatrí k pojmom ktoré by boli často spájané s obrannými múrmi. Takáto koncepcia je známe len v jednom jedinom významnom prípade, a síce pri už toľko razy spomínanom múre okolo štvrti Adhamija. Práve svojim spôsobom revolučný prístup koaličných vojsk  problematike mestských obranných múrov môže v prípade rozšírenia značne zmeniť boj s radikálmi s akými sa stretávame napr. práve v Iraku.

            Modulárna koncepcia predpokladá zloženie obranného múru z jednotlivých zameniteľných častí. V Bagdade sa velitelia koaličných vojsk boli vystavený rôznym tlakom pri rozhodovaní o stavbe múru. Uplatnenie modulárnej koncepcie by sme v ich prípade mohli označiť v podstate za ústupok. Modulárna koncepcia bola prijatá s vysvetlením, že umožňuje v podstate okamžitú demontáž stavby.

            Možnosť vymieňať jednotlivé prvky z ktorých sa stavba skladá prináša úplne nové možnosti. Je možné napr. meniť rozostavenie strážnych postavení či priechodov. Vďaka tomu nepriateľ nemá dostatok času na prispôsobenie sa novým podmienkam. Taktiež je možné meniť aj tvar múru. Teoreticky by mohol múr vznikať ako barikáda okolo štvrte ktorú treba “vyčistiť“, a postupne ako by boli isté časti vytýčenej oblasti prehľadané mohol by sa posunúť ďalej.

            Pri organizácii podobných akcií je ale nevyhnutná vysoká úroveň organizácie ako aj logistického zabezpečenia. Zatiaľ najúspešnejším prípadom rýchleho uvedenia múru do prevádzky je prípad mesta Padua. Avšak i tu trvala stavba dva dni, a išlo o príliš krátky múr na to, aby sa mohol porovnávať s múrmi potrebnými pri bezpečnostných operáciách v Iraku. Múr okolo štvrte Adhamija meria okolo päť kilometrov, a ten v Padue nepresahuje svojou dĺžkou sto metrov. Navyše netreba zabúdať na fakt, že irackí povstalci dosiahli vysoký stupeň kvality pri organizácii svojich útokov, a tak by zabezpečenie múru muselo byť na veľmi vysokej úrovni.

            Treba ešte spomenúť, že modulárna koncepcia ako jediná poskytuje možnosť doslova za noc získať absolútnu kontrolu nad pohybom cez hranice oblastí o rozlohe mestskej štvrti. Zatiaľ aj tie najmodernejšie technologické prostriedky sa podarilo oklamať, žiaden z nich nedosahuje stopercentnú úspešnosť. Navyše zatiaľ čo vstupné náklady by boli zhruba porovnateľné so vstupnými nákladmi pri pevných stavbách, v ďalších prípadoch by celkové náklady predstavovali pri použití modulárnej koncepcie len náklady na transport jednotlivých dielov múru. Ak by múry boli pevné, nový by musel byť vystavaný nanovo. Rovnako dôležitý je faktor verejnej mienky. Ak by pri tejto praxi obyvatelia vo vytýčenej oblasti vedeli, že naozaj ide len o dočasné opatrenie, boli by omnoho benevolentnejší a ústretovejší, čo je pre úspech bezpečnostných operácií v oblastiach s civilným obyvateľstvom mimoriadne dôležité. No a spojenie nízkych nákladov a schopnosti rýchleho nasadenia by vytvorili z obranných múrov efektívny taktický nástroj ktorý by mohol byť nasadzovaný pri rutinných bezpečnostných operáciách. Použiteľné by boli aj pri výnimočných situáciách, ako s napr. rôzne summity, alebo v iných prípadoch pri ktorých by konkrétne budovy vyžadovali zvýšenú ochranu (napr. ambasády po výhražných telefonátoch alebo pri výnimočných návštevách a pod.).

Nedostatky

            Jedným z najzásadnejších nedostatkov sú sociálne a psychologické dopady stavby obranných múrov. Typickým príkladom oblasti v ktorých dochádza k etnickým konfliktom je Irak. Situáciu komplikuje dominantné vojenské postavenie  koaličných vojsk v krajine a fakt, že úzke spolupracuje s majoritným šiitským obyvateľstvom.

            Izolácia, aj keď len dočasná ako v prípade štvrte Adhamija, minoritného sunitského obyvateľstva má bez ohľadu na vyspelosť spoločnosti či zámery oboch strán za následok vzostup napätia vo vzájomných vzťahoch. Aj pri snahe o normalizáciu vzájomných vzťahov, prinajmenšom zo strany vedúcich predstaviteľov či majoritného podielu obyvateľstva, dochádza k postupnému narastaniu tohto napätia. Je to dané tým, že de facto za každých okolností sa prejaví pôsobenie malých skupín alebo dokonca jednotlivcov snažiacich sa o vyriešenie konfliktu cestou konfliktu a nie konzensu.

            Zvlášť v prípade vysoko sofistikovaných spoločností dochádza k rýchlemu rozšíreniu informácií. Treba vziať ohľad na fakt, že západné spoločnosti majú silne negatívny vzťah k násiliu. Etnicky motivovaná vražda v krajinách v ktorých dochádza k podobným udalostiam bežne vyvolá úplne inú reakciu ako vo vyspelých krajinách. Nemusí dokonca ísť ani o vraždu, ani o etnicky motivovaný čin, stačí ak bude tak interpretovaný, a môže dôjsť k vážnym nepokojom (viď príklad Francúzska). Takisto aj stavba obranného múru môže byť interpretovaná ako etnicky motivovaný čin, aj keď ním nie je. Problém je o to závažnejší, že skutočne v niektorých prípadoch je nutné pristúpiť k separácii konkrétnych etník, aj keď nie z dôvodu ich etnickej príslušnosti, ale v dôsledku ich nezákonnej činnosti.

            Je nutné si uvedomiť, že práve “srdcia a mysle“ ľudí predstavujú taktiež cieľ na ktorý musia byť operácie zamerané. Aj mjanmorská junta je schopná vynútiť si poriadok v krajine, no nie je schopná zmierniť vášne ktoré viedli k násilnostiam, a teda ide len o utlmenie, nie vyriešenie problému.

            V už spomenutom prípade štvrte Adhamija vidíme vhodný spôsob ako prinajmenšom čiastočne minimalizovať sociálne a psychologické dopady na spoločnosť. Americké jednotky vždy , resp. aspoň vo väčšine prípadov, svoje vojenské operácie komplexne prepojujú so sociálnymi a rekonštrukčnými projektmi, čím chcú v spoločnosti vzbudiť dojem snahy o vzájomnú kooperáciu a pomoc obyvateľstvo.

            Dobrý veliteľ ale musí byť schopný problém zmeniť na príležitosť na získanie si mentality spoločnosti. Treba minimalizovať použité násilie a nezaťažovať spoločnosť, ale v prvom rade je nevyhnutné, aby obyvateľstvo došlo k záveru, že bezpečnostné opatrenia majú za následok aj zlepšenie jeho vlastnej situácie.

            Omnoho závažnejšie ale môžu byť ekonomické problémy. Tie nielenže znižujú životnú úroveň, môžu ale spôsobiť všetky vyššie spomínané problémy. A ako už bolo spomenuté, kľúčové je presvedčenie obyvateľstva, že stavba obranného múru je na osoh aj bežným ľuďom. No a práve to je nesplniteľné ak bude trpieť hospodárstvo.

            Pri obranných múroch treba rozoznávať dva základné režimy prevádzky. Za bežných okolností musí byť prechod tovarov a osôb cez priechody taký plynulý ako je to len možné. Hlavnú rolu by mali v tomto režime prevádzky zohrávať najmä pasívne detekčné a pozorovacie systémy. Ich použitie je už v praxi pomerne rozšírené, napr. na letiskách či hraniciach, a to najmä vo vyspelých krajinách (USA, Izrael atď.).

            Výnimočný režim už nekladie taký dôraz na udržanie plynulosti prechodu cez obranný múr, a dalo by sa povedať že ide o aktívne vyhľadávanie hľadaných osôb či materiálu. Bezpečnostné opatrenia majú najvyššiu prioritu a príslušníci ostrahy sú do nej aktívne angažovaný, napr. pri prehliadkach, výsluchoch atď. Je logické, že takýto režim sa zavádza len pri istých udalostiach, ako napr. pri prehľadávaní oblasti za použitia dočasných obranných múrov, alebo v prípadoch pri ktorých existuje dôvodné podozrenie podľa ktorého je možné dolapenie hľadaných osôb či materiálu pri prechode cez obranný múr. Avšak najmä v oblastiach v ktorých panuje trvalo problémová situácia môžu byť takéto zákroky vykonávané aj čisto preventívne. V takom prípade ale musí byť akcia súčasťou komplexného plánu ktorý počíta aj s prácou s civilným obyvateľstvom ktorého vzťah k prevádzkovateľom obranného múru by sa mohol takto drasticky zhoršiť.

Obrana a útok

            Ako už bolo spomenuté, bojový potenciál obranných múrov bol s narastajúcou palebnou silou značne zredukovaný. Preto treba hneď na začiatku rozdeliť obranné múry z hľadiska postupu pri útoku na dve skupiny.

            Prvá skupina obranných múrov zahrňuje tie, ktoré sú ešte stále schopné vlastnými prostriedkami čeliť útokom protivníka. Do tejto skupiny by mali spadať predovšetkým mestské obranné múry. V prípade využitie týchto stavieb na asymetrickom bojisku proti povstalcom či teroristom má staviteľ múru značnú palebnú prevahu, a nepriateľ spravidla nemá ťažkú výzbroj (všetky ale závisí od úrovne kontroly s akou strana budujúca obranný múr kontroluje oblasť). Okrem toho ide o múry stavané za účelom zabránenia nelegálnej migrácie.

            Za predpokladu, že narušiteľovi nemôže byť dovolené prejsť cez múr, musia byť bezpečnostné sily aj s kompletnou bezpečnostnou aparatúrou dislokované v bezprostrednej blízkosti obranného múra. To aj samotných príslušníkov ochranky robí zraniteľnými. Dôkazom je situácia z Iraku. Tam koaličné vojská majú papierovo totálnu prevahu, no rôzne milície, najmä šiitské ako napr. Mahdího armáda a i., majú stale k dispozícii raketomety či mínomety a značné množstvo sofistikovaných výbušných zariadení. Ešte extrémnejší je prípad hnutia Hamas ktoré kontroluje pásmo Gazy, a v prípade konfrontácie s izraelskou armádou určite bolo schopné klásť značný odpor.

            Omnoho flexibilnejší prístup dovoľuje situácie v ktorej môže útočník prekročiť hranicu vytýčenú obranným múrom. Za týchto okolností  múr slúži v prvom rade na získanie stopercentného prehľadu o situácii a riešenie menších potýčok v okolí vytýčenej hranice.

            Príkladom je napr. obranný val na území Západnej Sahary separujúci bojovníkov hnutia Polisario od oblastí kontrolovaných Marokom. Jeho stavba sa ukázala byť vhodným prostriedkom na zastavenie bojov, a pomohol vytvoriť prostredie v ktorom je možná diplomatická aktivita medzi oboma stranami. Avšak niet pochýb o tom, že hnutie by bolo schopné zorganizovať masívny útok ktorým by preniklo cez val
(ak máme na mysli konkrétnu fyzickú prekážku). V tej chvíli by ž ale bola marocká armáda plne pripravená, a sieť letísk bunkrov a vojenských základní by umožnila zorganizovať efektívny protiútok.

            Je pochopiteľné, že protivník môže prekročiť múr spravidla len v otvorenej krajine. Voľakedy platilo, že v nekonečných púšťach či savanách sa môže prenasledovateľovi hocikto ľahko stratiť. Ak by ale došlo k využitiu moderných technológií sledovanie by bolo jednoduchšie ako v zastavaných oblastiach, a prenasledovaný by sa nemal kam v otvorenej krajine skryť. Ak nie je možné nasadenie takýchto technológií, je nutné považovať obranný múr za prvú a poslednú líniu obrany.

Záver

            Na niekoľkých predošlých stranách sme sa mohli presvedčiť o možnostiach adaptácie obranných múrov na dnešné bojisko. Sú schopné plniť širokú škálu úloh, a neraz sa dajú využiť ako základný stavebný pilier pre vojenské operácie.

            Avšak treba brať zreteľ na viacero faktorov. Jednou z najnebezpečnejších chýb by mohlo byť chápanie stavby obranných múrov ako riešenie problému. Avšak tie poskytujú jedine prostriedok ktorý môže pri správnom použití dopomôcť k riešeniu problému. Pri nesprávnom prístupe k takýmto stavbám hrozí nielenže nebude toto opatrenie nápomocné, môže byť aj kontraproduktívne a úplne zboriť celú koncepciu.

            Tak ako musíme uznať, že obranné múry predstavujú obrovský potenciál pre veliteľov na bojisku, musíme tiež brať na vedomie, že ide o nepreskúmaný potenciál. S mnohými zo spomenutých riešení nie sú doposiaľ žiadne skúsenosti, a bez pochýb by sa pri ich realizácii vyskytli problémy ktoré tu spomenuté neboli.

            No už dnes si môžeme byť istí niektorými obmedzeniami. V prvom rade ide o nutnosť predikcie vplyvu stavby obranného múru na spoločnosť. To zahrňuje všetko od vplyvu na vzťah k vojskám až po vplyv na ekonomickú situáciu. Jeden z najperspektívnejších smerov rozvoja využitia obranných múrov predstavuje modulárna koncepcia. Tá síce poskytuje istú rozšírenú flexibilitu, na druhej strane ale kladie vysoké logistické nároky. Nemožno zabudnúť ani na otázku možnosti využitia vyspelých technológií. Ako sme spomenuli, úloha obranných múrov bola v mnohých prípadoch posunutá do roviny zabezpečenia informovanosti, a tu hrajú technológie jednu k kľúčových úloh.

            Na záver ešte je nutné spomenúť fakt, že taktika počítajúca s výstavbou obranného múra už nesmie rátať s touto stavbou ako s fyzickou prekážkou ktorá má za úlohu zastaviť protivníka. Predstavuje len jeden zo vzájomne sa podporujúcich dielov celej siete. Musí byť previazaní s vojenskými základňami a jednotkami dislokovanými v jeho okolí. Kritická je práve situácie v ktorej nesmie protivník prekročiť hranicu vytýčenú obranným múrom.

            Veliteľ ktorý zakomponuje do svojho plánu výstavbu obranného múru musí s týmto všetkým počítať. Ak dôjde k pochopeniu možností obranných múrov, môžu pomôcť vyriešiť konflikty. Ak nie, na ďalšie roky môže byť táto perspektívny koncepcia zabudnutá.

Autor nedosiahol žiadne vyššie vzdelanie v obore ktorému sa článok venuje. Ide len o vyjadrenie osobných názorov a záverov.