POZEMNÍ TECHNIKA

Merkava

Historia

Vojna o nezávislosť štátu Izrael v skutočnosti bola vojnou pechoty. Operáci oboch strán boli vykonávané pechotou a tých málo nasadených tankov v skutočnosti nezohralo významnú úlohu v prebiehajúcich bojoch. Na strane Izraela bolo v tú dobu nasadených 15 tankov a na Arabskej strane 45. Mechanizované a obrnené sily vo vojne o nezávislosť boli hlavne zastúpené halftrakmy, obrnrnými vozidlami a obrnenými vozidlami s ľahkou výzbrojou. Izraelské sily mali 280 halftrakov a 20 obrnených vozidiel s výzbrojou. Arabské sily celkovo 620 obrnených vozidiel z ktorých 180 bolo vyzbrojených.

Vojna o Sinaj v roku 1956 bola už charakteristická použitím mobilnej vojenskej techniky. Izrael použil 200 tankov proti 150 Egyptským tankom.

Po tejto vojne všetky ďalšie pozemné vojny vedené Izraelom a okolitými Arabskími štátmi sa stali vojnami vysoko mobilných obrnených formácií. Celkovo 2500 tankov bolo použitých počas 6 dňovej vojny Izraelom a jeho protivníkmi. 6200 tankov sa zúčastnilo bojov počas Jom-Kippur vojny. Od vojny na Sinaji v roku 1956 bolo zničených niekolko tisícok tankov.

Dnes je tank hlavným umením vojny a je braný ako hlavný rozhodujúci faktor moderných pozemných bojov.

Počas vojny o Sinaj Egypt prijal v rámci Československej vojenskej pomoci 300 Sovietskych tankov a destroyerov včítane tankov Stalin-3 a T-34 a destroyerov SU-100. Toto bola mohutná podpora Egyptských obrnených síl, ktoré v tomto čase predstavovali asi 430 obrnených vozidiel rôzneho typu zo západnej produkcie.

Z pohľadu preteku v zbrojení na blízkom východe Izraelská výzbroj vždy zaostávala ako v kvalite tak i v kvantite za svojimi súpermi. Využívala hlavne tanky Sherman a AMX-13 /čo v podstate bol ľahký tank destroyer a nie tank/, zatiaľ čo arabské strany nemali problém získať nové a moderné tanky zo západu alebo východu. Izrael sa musel uspokojiť so starými tankami z druhej svetovej vojny - veteránmi Sherman, Britskými Centurions a Americkými M48 /Magach/.

Ani jedna krajina nechcela potvrdiť predaj nových tankov Izraelu a stále nie je jasné, prečo niektoré krajiny umožnia predaj modernej vojenskej techniky ako sú napríklad bojové lietadlá, ale odmietajú predaj nových tankov.

Z týchto dôvodov Izrael bol prinútený naučiť sa novým technológiam pancierovania a prezbrojovania, odľahčenia a výmeny nových pohonných agregátov.

Tento pretek sa stal priamou konfrontáciou medzi novými západnými a sovietskými tankami Arabských armád a starými a prebudovanými tankami Izraela.

V roku 1960 Arabské krajiny začali dovážať tanky T-62 zo ZSSR, ktoré jedny z najmodernejších tankov tejto doby vybavené vysoko účinným 115 mm kanonom. Teraz bolo jasné, že improvizácia a úprava tankov z produkcie rokov 1940 až 1950 nemôže ďálej zabezpečiť ochranu a existenciu štátu Izrael.

V roku 1966, Británia prišla s prekvapivou ponukou. Británia potrebovala finančné zdroje na kompletizáciu vývoja ich nového tanku budúcnosti Chieftain, so 120 mm kanonom. Tento tank bol vyprojektovaný ako najsilnejší a najmodernejší tank západu. Z pohľadu ich finančných obmedzení predložili ponuku na spoluprácu. V zmysle tejto dohody by Izrael mohol zakúpiť stovky tankov Centurion. Oni výmenou umožnia participovať na finalizácii vývoja Chieftainu a umožnia v Izraeli vybudovať montážnu linku na Chieftain. Toto vyzeralo ako ideálne riešenie neakceptovatelnej situácie na blízkom východe v otázke výzbroje oboch strán z hľadiska kvality i kvantity.

Spolupráca Izraelu s Britániou trvala približne tri roky. Dva prototypy tanku Chieftain boli doručené do Izraelu. Izrael vložil vysoké investície v zdokonalení finálneho vývoja Chieftainu v úzkej spolupráci s Britskými dôstojníkmi a inžiniermi čo pracovali s nimi v Izraeli.

Samozrejme Arabské štáty intervenovali. Zavalili Britániu sankciami, s výberom ich finančných zásob v Britských bankách a ďalšími akciami. Začali sa demonštrácie v Arabských hlavných mestách a útoky na Britské ambasády. V Novembri 1969 Británia odstúpila od zmluvy na Chieftain s Izraelom.

Z pohľadu tohoto vývoja Izrael rozhodol o vývoji a výrobe Izraelského tanku. Otazka ktorá z toho vyvstala nebola či Izrael dokáže vyvinúť vlastný tank, ale či tento bude na vysokej technickej úrovni pri využití industriálneho a technologického potenciálu krajiny bez rušivých vplyvov na Izraelskú ekonomiku. Na nastolené otázky komisia odborníkov odpovedala jednoznačne:

Izrael má kapacity na to aby vyvinul a založil infraštruktúry pre výrobu tankov, ktoré môžu byť ekonomicky hodnotné z pohľadu národnej ekonomiky. V požiadavke porovnať budúci tank s konkurenčnými výrobkami svetových výrobcov a zo špecifickými požiadavkami zastupiteľov IDF pre použitie finálneho výrobku v podmienkach blízkeho východu tiež bolo odovedané kladne. V roku 1970 sa preto štát Izrael rozhodol vyvinúť a vyrábať tank pre potreby IDF a v budúcnosti pre export.

Organizácia a metódy vývoja a výroby

Originálny plán bol vypracovaný pre podmienky vývoja tanku na základe už existujúcich systémov. Ale hneď v prvých rokoch vývoja potreby narastali z pohľadu know-how obmedzení, technologických dôvodov a operačných požiadaviek ktoré sa objavili v priebehu času na vývoj nového tanku, ktorý by mal mať základ v originalite a nových montážnych postupoch. Vývojová úloha bola upravovaná v súlade s týmito požiadavkami.

Potreba skrátiť vývojový čas ovplyvnil celý vývojový proces, ktorý sa neskôr stal známy pod názvom telescopický vývojový proces. Táto met´éda je charakterizovaná naštartovaním sériovej produkcie základného prototypu pred komletážov všetkých vývojových a demonštračných častí.

Taktiež v požiadavke na zníženie investícií potrebných pre stabilizáciu a managment výroby tanku bolo rozhodnuté nevytvárať zdvojené organizácie na podporu servisu potrebného pre taký projekt /obstarávanie, vynálezy, legálny a ekonomický servis a pod./ Bolo rozhodnuté, že Projektová administrácia môže zjednotiť existujúce MOD/IDF infraštruktúty.

Pre budúcnosť bolo rozhodnuté zjednotiť industriálne infraštruktúry existujúce v IDF, civilnom a štátnom vojenskom priemysle, a rozšíriť výrobný potenciál o existujúce fabriky ktoré budú potrebné. Toto umožní znížiť byrokraciu a vytvorenie nových podnikov a naproti tomu dvesto existujúcich podnikov bude upgradovaných novým know-how a capacitami potrebnými pre výrobu tisícok častí potrbných na na zloženie systémov nového tanku Merkava.

 Generácia tankov Merkava

Prvý Mark-1 Merkava tank bol dodaný IDF v Apríli 1979, skoro 9 rokov po rozhodnutí o produkcii tankov Merkava.

Tank Merkava bol navrhnutý v súlade s poznatkami a skúsenosťami z IDF bitiek v Izraelských vojnách od vojny na Sinai v roku 1956.

Tank Merkava Mk-1 je unikátny základný koncept, prechádzajúci z generácie na generáciu tankov Merkava ktorých pancierovanie a schopnosť prežitia tanku sú základom pre budúcnosť. Ochrana tanku je založená na celozagulatenom balistickom pancierovaní a vývoj systémov tanku okolo posádky zjednocuje elementy a systémy tanku na ochranu posádky a munície podľa požiadavok ich špecifickej funkcie. Najviac výrazným príkladom tejto koncepcie je umiestnenie agregátovej jednotky /motor a prevodovka/ v prednej časti tanku.

Ďalšie faktory zvyšujúce životaschopnosť Merkavy sú:

• nízky profil v palebnej pozícii
• eliminácia horľavých materiálov z dosahu posádky
• uskladnenie munície pre hlavný kanón pod kruh veže v zadnej časti trupu v tepelno-odolných schránkach

Tank Merkava Mk-1 sa zúčastnil s veľkým úspechom vo vojne v Libanone v roku 1982. Jeho produkci pokračovala do roku 1983, kedy IDF obrnenému zboru začali byť dodávané nové tanky Merkava Mk-2.

Lekcie, získané z operácií tanku Mk-1 boli aplikované do verzie tanku Mk-2 hlavne v nasledovnom:

• vylepšenie mobility
• vylepšenie palebného ovládacieho systému
• vylepšenie špeciálneho pancierovania
• vnútorný 60 mm mínomet

Produkcia tanku Merkava Mk-2 pokračovala do konca roku 1989, kedy začal z výroby schádzať nový model Mk-3.

Merkava Mk-3 vstúpil do služieb IDF na začiatku roku 1990. Je to sofistikovaný tank. Rozdiel medzi Mk-3 a Mk-2 je podstatmý. Všetky systémy a zostavy sú nové pričom motor je izraelského návrhu a produkcie.

Medzi novinky Merkava Mk-3 patrí nový a unikátny závesný systém, vysoko výkonný motor, účinný kanon a špeciálne nový unikátne riešený pancier. Balistická ochrana je je zabezpečená špeciálnymi pancierovými modulmi, ktoré sú navesené na trupe tanku. Tieto môžu byť jednoducho vymenené kedykoľvek keď balistická technológia bude pokročilejšia. Týmto sa tento tank stal mladý naveky.

Počas rokov produkcie Merkava Mk-3 bolo zavedených mnoho modifikácii. Hlavnou je moderný palebný ovládací a kontrolný systém s automatickým stopovaním cieľu /Baz/ a znateľný pokrok v balistickej ochrane.

Produkcia tanku Merkava Mk-3 skončila v roku 2002 kedy ho nahradila nová Merkava Mk-4.